Vlčie oko

K pozoruhodným titulom detskej literatúry patrí kniha Daniela Pennaca:Vlčie oko(NM CODE). Beata Panáková ako prekladateľka vstúpila do náročného terénu. Subtílne rozprávanie s čistými líniami, v ktorom črty a linky sa stávajú súčasne aj hlbinnými súradnicami. Hoci je to novela, no akoby v sebe ukrývala celý román. Členitý vo svojich významových kontúrach, s množstvom postáv a línií, ktoré sú v samotnom rozprávaní či vlastne v majstrovskej mozaike podobenstiev len naznačené. Rozprávanie mi tiež pripomínalo rozjímanie o blízkom vzťahu. Jeden druhému sa dlho odvážne pozerajú do očí. Hoci aj človek vlku. A pritom sa sami seba pýtajú: Čo znamená čiara? Na horizonte, hraniciach, v chápaní individualít? Rozdelenie alebo spojenie? Zdôrazňuje vnútornú hranicu alebo bariéru? Slúži napokon k zjednoteniu rôznorodých pohľadov alebo poukazuje na nezlučiteľnosť svetov?

Zachytí tieto zložité pochody aj detský čitateľ? Pennac sa vybral smerom podobenstiev, a to ponúka čitateľovi možnosť stále rásť v texte či s textom. Navyše, chvíľu sa pozeráme do očí zvieracím príbehom, s ktorými majú deti obvykle spriaznenú dušu, a chvíľu sledujeme naratív prístupný deťom cez dobrodružstvá malého chlapca, pre Francúza, s topickým menom Afrika.

Autor premyslene stavia symbolické klenby rozprávania. Napríklad cez odkazy na archetypálne modely existencie. V afrických dobrodružstvách zachytíme odtiene bazárov a trhov sveta. V nich sa symptomaticky ozývajú otázky o tom, čo je skutočné bytie a čo predajnosť, bytostná "prostitúcia". V motívoch neľútostného boja vlka a človeka v antarktických nehostinných priestoroch zaznievajú existenciálne otázky. Premietajú sa v hodnotových dimenziách hrdinstva: môže byť hrdinstvom hazardná provokácia, mladícke velikášstvo? Je hrdinom väzeň, a je zahorknutá neprístupnosť hrdinskou nezlomnosťou alebo pasívnou rezistenciou voči panujúcim pomerom? Nuž, Pennacov literárny jazyk vlastne vychádza z dichotómie. Symboly, odkazy, vynárajú sa ako siluety bez začiatku a konca: kedy sa príbeh vlastne začal a z ktorej strany sveta? Bol predurčený udalosťami či charaktermi? Kto budú tí praví hrdinovia, kto budú tí s vplyvom, víťazným koncom? Človek a vlk či zvlčilý človek? Tiger a hyena sú zjavne neľútostné zvery, a predsa v mene "vyššieho bytia" rozhodnú sa správať ako BARÁNOK. Napokon, téma obeti dodáva Pennakovým podobenstvám podstatný významový tieň. Ambivalentnosť hodnôt v komplikovanom svete asi najlepšie vyjadruje miesto, základňa, v ktorej si začiatky i konce pomyselnej stavby rozprávania nájdu "uholný kameň": všetky príbehy vchádzajú a vychádzajú zo ZOO. 

Timotea Vráblová