Príbehy kocúra Mineta

Obrázková kniha významného slovenského maliara Imricha Weinera-Kráľa Príbehy kocúra Mineta (Petrus 2016) vyvoláva zvedavé otázky.

V slnečné ráno sa uprostred lúky stretli chrobáčikovia. Rozprávali sa, čo budú robiť... keď slnečné dni vystrieda dážď a nečas. Celé leto lienky aj iné chrobáčiky pracovali na poli a stavali si v zemi útulné domčeky, aby im, keď príde zima a napadne sneh ... bolo pod zemou príjemne a teplo. Úryvok z obrázkovej knihy významného slovenského maliara a grafika Imricha Weinera-Kráľa Príbehy kocúra Mineta (Petrus 2016) v nás provokuje zvedavé otázky: Stalo sa niečo výnimočné? Čo tie chrobáky mienia robiť? Možno v nás, aj na základe inej lektúry, anticipuje príbehy, situácie, ktoré si vieme predstaviť. Veď aj štýl textu akoby na modely takých príbehov odkazoval. Bol skúškou prekladateľskej práce Dagmar Ondrejkovej. Vyžadoval citlivú strunku na náročný kvalitatívny atribút - primeranosť. Sprístupňuje dieťaťu také kvality ako kultivovanosť, vzdelanosť, noblesný prístup k životu. No v náznakoch. Neprezradí veľa ani z deja. Aj v citovanom príbehu rozprávač už len dodá záver: Keď konečne nastala jar, všade, kde býval skarabeus, vyrástla stokráska biela, a kde bývala lienka, vyrástla stokráska červená.. V takomto slnečnom počasí si vyšlo na lúku milé dievčatko Elise, aby sa potešilo v spoločnosti kvietkov a chrobáčikov.

Zámysel Weinera-Kráľa je v niečom revolučný. Čo tak odložiť tiaž autorsky riadenej fabule a predstaviť deťom, ako sa majú ony samy priblížiť k tomu, čo sprostredkuje text? V tomto prípade k lyricky ladenej scenérii. Veď sama cesta k zažívaniu skutočnosti a jej krás je plná príbehov. A tie sa vo vedomí človeka chcú ozvať. Dobre, ale ako ich započujeme?

Na pomoc môže prísť hoci aj rozprávkový sprievodca - kocúr Minet. Na viacerých obrázkoch vyniká jeho mohutná postava, ktorá symbolicky navodzuje pocit prijatia, porozumenia, blízkosti a bezpečia. Jeho prenikavo zelené oči sú vždy pripravené pozorovať, skúmať. Ale aj čítať. Žeby tu šlo o to, aby si sme si všimli, že čítanie je dôležité? Žeby nám bolo k rozlúšteniu nápomocné? Nuž aj s príbehom o chrobáčikoch a skarabeovi sa Minet stretol v knižke. A knižka je podstatným motívom Weinerových-Kráľových obrázkových seriálov. Ak pozorne sledujeme správanie Mineta v príhodách, dáme autorovi za pravdu: ten kocúr si vždy vie poradiť! Žeby aj vďaka svojej sčítanosti?

S dôrazom na motív o čítaní uvažujem o kontinuite ľudskej skúsenosti, ktorú knihy deťom prenášajú. A milý Minet, akoby stelesňoval ten príjemný pocit z nej. Naznačuje ju aj podtitul: Príbehy pre Elise. Z emigrácie v Paríži viedol autor takýmto spôsobom svoj otcovský dialóg cez obrázkové príbehy (aj preto knižky vznikli ako preklad z francúzštiny). Oboch, dcérku a otca, oddeľovala totiž Železná opona. Každá z rozprávok odkrýva podstatnú životnú múdrosť, princíp, alebo nasvecuje cestu, ako hľadať krásne a hlboké okamihy. Je tiež rozprávkovou cestou k umeniu. Autor totiž do kocúrovských príbehov vložil aj odkazy na žánre, na štýly, a to tak, že dieťa prirodzene motivujú k tomu, aby sa stotožnilo s určitým spôsobom vnímania. Svojím spôsobom ho aj navedie k tomu, ako ich ďalej "degustovať", ako s podnetmi "pracovať". Ak teda zatúžime po kultivovanom sprievodcovi, pokojne zavolajme: Minet. Určite nepríde ani prísny pes, ani príšera, to meno samo, po francúzsky, privolá mačiatka a kocúrikov, ktorí múdro čítajú z kníh a novín. 

Timotea Vráblová