Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia

Nejde len o odkaz na problémy a témy, ktoré sa s bystrickým regiónom spájajú. Autor majstrovsky vedie čitateľa k ich zažitiu, osobnému spojeniu s obsahom. 

Ondrej Sliacky spracoval povesťovú látku v titule Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia. Jeho podanie pôsobí ako vzácna esencia, získaná čistou destiláciou, bez kontaminácie umelými prísadami. Slúži teda na to, aby obnovila v kolektíve "vnútorné zmysly", potrebné k orientácii v životnom priestore. Sliackemu nejde len o odkaz na škály problémov a tém, ktoré sa s bystrickým regiónom spájajú. Istou rukou majstra vedie čitateľa k ich zažitiu, k osobnému spojeniu sa s ich obsahom. K degustácii ich odrôd a variet. Vie odkryť naratívne kontexty, farbisto modelovať prostredie i v dôveryhodne podanej historickej perspektíve. Postavy sú zrastené so svojím príbehom, nie sú figúrkami deja. Funkčne pracuje s príznakmi jazyka, dialektom i archaizmami. V jeho texte nie sú dekoratívnou kulisou, ani informáciou - takto sa kedysi hovorilo. Podobne ako iné prvky sú jeho živou súčasťou, modelujú ho. Zmiznuté jazero zo Starohorskej doliny nie je iba legendou. No kladie na čitateľa výzvy k prežívaniu, rozmýšľaniu o tom, aké to vlastne je, keď človek žije osobitým štýlom uprostred komunity s istým zvykovým režimom. Ponúka mu vnútorne precítiť podstatný smer, životnú stratégiu, ako si uchrániť vzácny osobný priestor. Zmiznuté jazero je boľavou ranou, ktorá má pripomínať skúsenosť spoločenstva, že chamtivosťou, a tiež slepým poslúchaním a nasledovaním tzv. mocných ziskuchtivcov, spoločenstvo i jeho vodcovia prichádzajú o dôležité zdroje, dary, ktoré mali v komunite slúžiť k zabezpečeniu a blahu.

Timotea Vráblová