Levočské povesti

Knižka Jána Milčáka Levočské povesti (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2017)pozýva čitateľa k zaujímavej skúsenosti. Má možnosť zamyslieť sa nad tým, čo všetko utvára atmosféru života v meste, ako sa na nej podieľajú jednotlivci, ako správa mesta. Jednotlivé príbehy celkom prakticky na situáciách poukazujú na to, prečo sú dôležité hodnoty v živote komunity a ako súvisia s tým, ako sa v meste nažíva.

Milčák vychádza z povesťovej látky, no len na úrovni prvotnej inšpirácie. Nejde mu totiž o bežné autorské spracovanie povestí. Povesťovú látku využíva ako prostriedok, k rozprávaniu príbehu o meste, k jeho hlbinnému poznaniu. Pozýva čitateľa, aby pozornejšie vnímal vzorec správania komunity mesta, a toho, čo mesto symbolizuje ako archetyp spoločenstva.

Odkrýva jednotlivosti, ktoré utvárajú životnú klímu mestského spoločenstva: lásku alebo bezuzdnosť, okamihy rozhodnutia jednotlivcov, ich túžby, hlad po živote, po spravodlivosti alebo aj po skaze. Je silné uvedomiť si, ako práve činy jedného človeka môžu ovplyvňovať to, ako žije spoločenstvo. Pri vytváraní obrazu mesta Milčák využíva autorské prostriedky typické pre povesti. Napríklad dominanty priestoru, prostredia sú zároveň symbolickými obrazmi kľúčových oblastí života. Symbolizujú duchovné miesta, v ktorých sa spoločenstvo vyrovnáva so životne dôležitými problémami a ktoré sú určujúce pre jeho ďalšie smerovania. Príkladom je mestská brána. V kultúrnom jazyku je odpradávna významným symbolom. V predstavách ľudstva vždy vyjadrovala miesto zásadných rozhodnutí. Tadiaľ sa totiž do mesta môže dostať dobro alebo skaza. Strážcovia sú preto tiež symbolickými postavami. A čitateľovi poukazujú na to, že pri uvažovaní o meste treba brať do úvahy citlivosť na hodnoty, ktorým sa komunita otvára. Richtár nie je len postavou, ktorá odkazuje na historické obdobia Levoče. Je aj symbolickou postavou vodcovstva. Ako vodca v meste mal by po správnosti vnímať jeho klímu z vyššej perspektívy, vedieť vnímať hodnotové naladenie kolektívu, a podľa toho aj postupovať vo svojich rozhodnutiach o meste. Kat ako symbolická postava vyjadruje to, čo prevláda "v svedomí" komunity. Podstatnou súčasťou životného priestoru mesta sú však aj sociálne skupiny, ktoré v ňom žijú. Profesie, ktoré by mali v meste vytvárať zdravé podmienky pre zabezpečenie, blaho a pokojné súžitie spoločenstva. Napokon aj tí bohatší a chudobní a kvalita ich súžitia. Udalosti mesta a jednotlivé činy postáv majú teda vyššiu symbolickú hodnotu. Napríklad taký Šebastián z domca pri križovatke ciest ochotne pomôže zdvihnúť voz z bahna. Reprezentuje ten typ ľudí, ktorí sú nápomocní, a dokážu byť osožní pri ťažkých problémoch, pričom pomáhajú takmer nezištne. Len za to, čím človek naplní ich klobúk. Múdry však nezľahčuje plácu ochotného robotníka. Nezneužíva jeho dobroprajné srdce. Klobúk chudobného sa môže totiž stať váhou súdu, na ktorom sa ukáže, aké hodnoty kupec (podnikateľ) skutočne do komunity prináša.  

Timotea Vráblová